Pirátka

Stačí názov jedného miesta a je jasné, kam vás zavediem.

Mesto Oświęcim sa nachádza cca hodinu a pol od slovenských hraníc, pričom väčšina ciest je hroznej kvality, tak aj cca 166 km môže trvať skoro tri hodiny. Oświęcim  bol počas druhej svetovej vojny pričlenené k Nemeckej ríši. V areáli bývalých kasární bol vybudovaný koncentračný tábor Auschwitz I, na druhej strane mesta obrovský vyhladzovací tábor Auschwitz II - Birkenau (Brzezinka). Dostali sme sa tam deň po výročí ukončenia druhej svetovej vojny. Na priľahlom parkovisku ste mohli vidieť autá zo všetkých susedných krajín - zopár sa našlo aj zo Slovenska (GA, MT, BJ, MA, atď). Vstup do areálu koncentračného tábora je zdarma, platíte akurát za parkovanie ( 3 zloté za hodinu). Vhodné je kúpiť si sprievodcu - nie je problém aj v slovenčine. Expozície v celom areáli sú po poľsky, anglicky a v jednotlivých blokoch v jazyku krajiny, ktorej je ten ktorý blok venovaný (Francúzsko, Belgicko, Dánsko, Holandsko, Taliansko, atď). Platby v eurách neakceptujú - o tom sme sa presvedčili aj na viacerých benzínkach. Prehliadku koncentračného tábora si organizujete sami, veľkým organizovaným skupinám je pridelený sprievodca. My sme začali prehliadku v informačnom centre, kde sme si v kinosále pozreli časť filmu s dobovými zábermi na dianie za múrmi tohto tábora. Určite sa vyberieme na toto miesto ešte raz, pretože pre krátkosť času sme nestihli pozrieť všetko, čo sa tu v areáli nachádza. Preto sme si pozreli iba asi 10 minút z filmu. Pobrali sme sa von, pomedzi baraky, kde sa odohrávali zverstvá, o ktorých sa hovorí neustále s mrázom behajúcim po chrbte. Cestu začneme hneď pri vstupnej bráne.

... v slove Arbeit má písmeno B zámerne vymenené "brušká"  -  veľké je navrchu, menšie "bruško" je naspodu, vyjadruje to revoltu väzňa, ktorý tento nápis zhotovil... 

... hneď za bránou "vítala" nových prišelcov kapela ...

... celý areál je dostatočne veľký, aby sa doň zmestilo vyše 30 barakov... väčšina z nich je sprístupnená, v niektorých z nich sa nachádzajú expozície s fotkami, informáciami a priebehom celého tohto šialenstva za jednotlivé krajiny...

foto MŠ

... vo francúzskom bloku sú na stenách pomedzi fotky ľudí, ktorí prišli o život v tomto koncentračnom tábore, pomaľované sivé postavy detí, vojakov, dospelákov, čo ešte viacej umocňuje pocit, že aj napriek tomu, že ste v miestnosti sami, máte pocit, že sa stále niekto na vás pozerá a pozoruje vás....

 foto MŠ

... v talianskom bloku sa nenachádzala ani jedna jediná fotografia... miesto toho ste mohli prechádzať z miestnosti do miestnosti po vyvýšenom chodníku z dreva, ktoré pri každom kroku vŕzgalo, čím ešte viacej zosilňovalo pocit tej hrôzy, ktorá vychádzala z maľovaných scén, obrazov nachádzajúcich sa na špirále, ktorá sa odvíjala ponad i popod tento chodník...

foto MŠ

... najhorší a najobávanejší bol blok č. 11, tzv. Blok smrti ... v ňom sa konali porady o tom, kto prežije a bude pracovať a koho pošlú hneď do plynu ... nachádzali sa tu aj špeciálne cely, kam sa o rozlohe 1.5 x 1.5 metra museli zmestiť 4 väzni a prečkať celú noc, aby na ďalšie ráno išli pracovať. Mnohí z nich sa už rána nedožilo. Jedným z najznámjších väzňov bol kňaz Maximilan Kolbe, ktorý sa obetoval a vymenil sa s otcom viacerých detí, a tak umrel miesto neho. Totižto, ak sa niekto pokúsil o útek z koncentračného tábora, na výstrahu sa vybralo zopár väzňov, ktorí niesli kolektívnu vinu za to, že sa niekto dostal na slobodu. Jedným z takto kolektívne potrestaných bol aj spomínaný kňaz. V prípade, že sa niekomu skutočne podarilo utiecť, miesto neho sa do koncentráku dostala celá jeho rodina ... v tomto bloku sa bolo pozrieť najviac turistov ... neďaleko odtiaľ sa nachádza smutne známa stena (zrekonštruovaná, lebo pôvodná bola zničená), kde strieľali ľudí ... stále prítomné horiace sviečky sú akýmsi mementom, aby sa podobné hrôzy už neopakovali ...

... nestihli sme vojsť do všetkých blokov - ešte zo školského výletu spred cca 12 rokmi si pamätám, že v niektorých blokoch boli za sklom v obrovských vitrínach zhromaždené kufre, hrebene, zubné protézy, vlasy, oblečenie a iné veci, ktoré si ľudia priniesli so sebou ... v ďalšom bloku bolo zriadené akési chirurgické oddelenie, pričom nechcem vedieť, aké všetky možné hrôzy spojené so zákrokmi bez narkózy, pri pokusoch na malých deťoch, dvojičkách, na ženách boli vykonávané ... žena, ktorá po príchode do tábora vážila 75 kg, mala po necelých 2 mesiacoch pobytu v tomto areáli cca 35 kg ...

... všadeprítomné ostnaté drôty - dnes už bez elektriny ...

... na opačnom konci sa nachádza sídlo gestapa a plynové pece, kde dômyselne vymysleným spôsobom boli ukončené životy tisícok ľudí denne ...

foto MŠ

... česť ich pamiatke! ...