Pirátka

Veru vám poviem ... mám super náladu ... blíži sa víkend, ale nie je to spôsobené len tým ... v poslednej dobe je všetko akési krajšie, lepšie, pohodovejšie... jednoducho svet gombička... blikačku v hlave upozorňujúcu na to, že po období smiechu príde obdobie sĺz sa snažím ignorovať ... a za toto vyčíňanie môžu .... kamoši :)

Kamošov delím na viacero skupín...

1. na tých príležitostných: "Jéééjda, ty ešte žiješ? Som ťa už táááááááák dlho nevidela, nepočula, nečítala mail od teba." Neriešim...

2. na takých, s ktorými som toho prežila vari aj na desať životov dopredu ... och ...spomienky sú večné :))) Stredná i vysoká škola boli dobrým testovacím prostredím na prežitie tých "pravých" kamošov... a najmä obdobie po jej skončení... a som veľmi rada, že s tými skutočnými kamošmi som v kontakte doteraz... že ďakujem :) .. je super prečítať si niečo na icq, mailom, či iným spôsobom ... hoc len pár slov ... poteší :) Jednej z nich vďačím za "nakopnutie" a podporu pri zakladaní blogu ;)

S ďalšou neprejde deň, aby sme si neposlali mail ... čo varila včera (ona sa dlho tomu bránila, ale teraz je z nej taká kuchárka, až sa mi pri jej receptoch slinky zbiehajú), kde bola včera cvičiť (to ona ma nakopla k správnejšiemu životnému štýlu a moje kroky čoraz častejšie vedú namiesto k TV ku karimatke, uteráku a kadejakým cvikom:))  A s ňou ma aj prvýkrát zavialo za slovenské humná.... och ...skvele nám bolo ... ešte teraz si pamatám, ako naše mamy plakali na nástupišti pri autobuse, ktorý nás mal odviezť na štyri mesiace preč ... naše spoločné výlety po Nemecku, z ktorých žiaľ nemám veľa fotiek, za to však spomienky sú stále v hlave :) ... to sme boli taká tá správna banda ... och .... prvý výlet do Frankfurtu ... teda vám poviem, že odvtedy som odborníkom na nakláňaciu techniku vo vlakoch ICE :)))

Teraz, keď na to so Zdenkou hovoríme či si píšeme, tak to sú už len také spomienky na bezstarostné časy... a aj vďaka nej som mohla podniknúť polročnú stáž v Stuttgarte ... dobre nám bolo.. i keď ona už vtedy odišla do finančnej metropoly Nemecka ... ale občas sa podarilo stretnúť sa ... napr. na vianočnom trhu na varenom víne v Stuttgarte, z pohára sa parilo a von bolo + 15 stupňov ... toho by tu bolo veľa na spomínanie... ako sa vraví, vyčkaj času, ako hus klasu ... Naposledy som sa s ňou počula naživo cez Vianoce... presne na Štedrý deň ... hm.... ešte dlho som chodila v ten deň s blaženým úsmevom na tvári... obe naše mamy majú strach z lietania... tak sme si navzájom vymieňali historky o tom, ktorá počula "zaručenú informáciu" o nejakom bizarnom leteckom nešťastí :))) A dnes mi píše mail ... a v ňom básnička... "šme še dobre pobavííli" ... a hneď je deň krajší :) 

Som rada, že je moja kamoška :) Je to odborníčka na všetko ;) Poradí, vypočuje, zašpásuje.... je super mať takú kamošku !

Čím som staršia, tým väčší problém mi robí nájsť si nejakú spriaznenú dušu... no a čuduj sa svete ... našla sa :) a to dokonca v pracovnom kolektíve, v ktorom som mala na začiatku problém nájsť si svoje miesto... neriadim sa veľmi horoskopmi (nečítam ich), ale niektoré znamenia viem v mojom okolí "vyčuchať" :) Takže mi vôbec nebolo divnô, že práve najnovšia spriaznená duša je takisto račica :)

Ale to je už iný príbeh :)

Priatelia, prajem vám všetkým krásny víkend, prežitý naživo, či virtuálne s vašimi známymi, blízkymi, všetkými, ktorých máte radi :) Pretože nie každý email, návšteva či telefonát sú samozrejmosťou ...

Mit freundlichen Gruessen

Pirátka