Pirátka

Vo Wikipedii sa o nami navštívenom hrade dozvieme nasledovné zaujímavosti:

- Ľubovniansky hrad (v minulosti známy aj pod názvami: castrum Liblou, castrum de Lyblio alebo de Lublow, castrum Lyblyo a arx Lublow) je hrad na severe Slovenska, týčiaci sa nad mestom Stará Ľubovňa 

- Čiastočne zachovaný a zrekonštuovaný hrad na vápencovom kopci (548 m.n.m.), nad cestou a ľavým brehom rieky Popradu, čnejúci sa nad mestom Stará Ľubovňa , dominanta Ľubovnianskej kotliny. Na sever od hradu leží Ľubovnianska vrchovina, z hradu je viditeľný Široký vrch (884,5 m n.m.), mesto Stará Ľubovňa, obec Chmeľnica ale aj Šibeničná hora, ktorá slúžila v stredoveku na výkon hrdelného práva.

 - Ľubovniansky hrad bol v rokoch 1412-1772 v poľskom zálohu spolu so svojím panstvom a mestom Stará Ľubovňa, Panstvom Podolíneckého hradu, mestom Hniezdne a ďalšími 13 spišskými mestami.

- Vznik Ľubovnianskeho hradu je kladený do druhej polovice 13. storočia, resp. na začiatok 14. storočia. Hrad vznikol ako hraničný strážny hrad, chrániacich obchodné cesty do Poľska. Podľa niektorých prameňov (Menclová, Slivka, Čaplovič, Chalupecký) ho vybudoval pravdepodobne okolo roku 1280 poľský knieža Boleslav, ktorý bol manželom Kunigundy, dcéry uhorského kráľa Belu IV. V tomto čase vznikla kruhová veža a gotický palác. Začiatkom 14. storočia hrad rozšírili o ďalší, východne situovaný palác.

- V roku 1412 sa spolu s 13 spišskými mestami a panstvami Ľubovnianskeho a Podolíneckého hradu dostal do poľského zálohu.

- V roku 1722 sa zálohované spišské mestá vrátili Uhorsku. Hrad prestal byť sídlom starostu zálohovaných miest a jeho význam upadol. Využívali ho ako kasáreň, neskôr slúžil ako skladisko a napokon ho v roku 1819 štát predal J.F.Raiszovi, ktorého rodina však hrad po 55 rokoch prepustila mestu, pre nákladnú údžbu. Ani mesto nezvládalo hrad udržiavať a preto ho v roku 1883 odpredalo. Novým majiteľom bol poľský gróf Zamoyski, ktorý nechal v roku 1930 opraviť kaplnku a obytný trakt na južnej terase. V jeho vlastníctve bol hrad do roku 1945. Krátko po tomto roku sa zrekonštruovaný objekt využíval ako škola v duchu doby. Až v roku 1971 sa začal na hrade archeologický a architektonický výskum ktorý nakrátko ustal po roku 1989, ale v súčasnosti sa hrad znova opravuje. Najnovším prírastkom je zastrešenie hlavnej veže a jej postupná oprava. 

... hrad je verejnosti otvorený v nasledovné dni a hodiny :

september: 9.00 - 18.00, denne; október: 10.00 - 15.00, denne a november-apríl: 10.00 - 15.00, Ut - Ne.

lístok na dospelého stál tuším okolo 3-4 eur a prehliadka trvala cca 1.5 hodiny (vrátane výstupu na vežu)...

...o zálohách čo - to viem, aj tie dve značky piva sú mi známe, ale čo to malo spoločné s Poľským zálohom? ... hm.. :-) ...

... Ľubovniansky hrad v celej svojej kráse...síce už iba maketovej ...

...a tu časť naživo ... niektoré priestory vyzerajú tak, akokeby ich len nedávno majitelia opustili a chystali sa už - už vrátiť ... niektoré priestory sú v podstate zvyšky skál ...

... a do tejto veže sme sa aj dostali .. pár schodíkov hore, a už sme boli tam :-) ...a  odtiaľ je nádherný výhľad do okolia ...

... sympatický sprievodca nabitý neskutočným množstvom informácií, ktoré podával svojským štýlom, ktorý rozhodne nemôžem označiť za nudný ... 10 bodov z 10 :-) ...

... časť obranného mechanizmu...

.. niečo z exponátov.... pridá sa niekto na cyklotúru na tomto krásavcovi? ...

... točilo sa točilo, to drevenééé kóóóliéééééééskóó.... tak sa ono točilóóóó, že až som zabudla zvyšok textu :-) ...

... Mária Terézia bola obdivuhodná ženská ...okrem iných vlastností, schopností a predností mala tú skvelú vlastnosť, že sa vedela obklopiť šikovnými a schopnými ľuďmi, ktorí napr. zmapovali na tú dobu pomerne nezdokumentované okolie Ľubovnianskeho hradu v celkom dobrej mierke a presnosti...

... hodíme pohľad von z okna... a čo vidíme? mesto ...

... hodíme druhý pohľad von z okna...čo vidíme? lúky a lesy ...

... hodíme tretí pohľad von z okna...a čo vidíme? skanzen pod hradom ... (po fotodokumentácii z Pribyliny je asi jasné, že je to taká menšia verzia skanzenu, ale isto je zaujímavý ... my sme sa doň nešli pozrieť, lebo sme mali namierené domov)...

... z veže hodíme štvrtý pohľad ... a čo vidíme? no predsa Tri koruny, ktoré už poznáme z potuliek po Pieninách :-) ...

...opäť pohľad na okolitú prírodu ...

...a teraz mi povedzte, či tototu sa dá nazvať manželskou posteľou? strašne ďaleko boli od seba, nie? ...

... tento kozub je jedinečný ...ako všetky kozuby a pece pochádzajúce z tej doby..každá jedna kachlička na ňom je originál, pretože pri vyberaní prvej kachličky sa forma rozbila ...

... toľko parôžkov... ktovie, či nekoluje nejaká legenda o paroháčoch žijúcich na tomto hrade...

... o 15.hodine začala prehliadka sokoliarov a im podobných nadšencov... pre deti to bola skvelá show, ale aj dospelí boli nadšení... sova sibírska sa rozhodla nevrátiť sa a radšej pózovať pre zvedavých fotografov :-) ... p.s. sova sa vrátila k svojmu pánovi po cca 15 minútach :-) ...

... malá hra pre malých ... ale ležať na mieste tých detí na zemi a nadomnou by mal letieť orol, tak neviem neviem :-) ...

...a tu sa prihlásila jedna dobrovolníčka z davu ... po predstavení sa mala dostaviť k sokoliarom, aby si vymenili kontakty a o 9 mesiacov aby sa hlásila u nich :-) ...

...a tu už náš výlet skončil ... videli sme toho opäť veľmi veľa ... cesta to bola ďaleká, ale splnila svoj cieľ...stráviť čas s človekom, ktorého mám rada a na miestach, kam som netušila, že sa raz dostanem a že sa mi splní ďalší z cestovateľských snov...

...nádherná cesta späť po diaľnici smer domov :-) 

Krásny deň vám prajem :-)