Včera bol veľmi náročný deň. Ani nie tak po pracovnej stránke, ako po tej psychickej. Nevládzem. Ale chcem bojovať. Chcem pomôcť, hoci neviem, či to nie je zbytočné. Takmer každá z mojich blízkych či vzdialenejších kamarátok, známych, má v rodine prípady rakoviny. Často u najbližších. A veľa z nich prišlo "vďaka" tejto odpornej pliage o matku či otca. My sme s ňou (alebo proti nej) začali bojovať pred šiestimi rokmi. Prišla nečakane, odrezala od spoločnosti našu mamu, ktorá to zvládala veľmi zle. Otázka prečo sa jej dala vyčítať pri každom pohľade. Zo zdravej mladej ženy spravila človeka, zatvoreného medzi štyrmi stenami. Vylúčeného z pracovného kolektívu, ktorý musí denno-denne bojovať. Proti depresii, zlým myšlienkam, atď. S obavami o svoje ešte neplnoleté deti. Lenže práve deti, teda moje sestry sme sa ju snažili priam nútiť žiť, aby to nevzdávala, aby bojovala, aby nás tu nenechala bez nej. Bol to ten najväčší boj. A vyhrali sme ho. Dočasne. Pliaga sa vrátila a po období šťastných pár rokov prišlo opäť obdobie neistoty, veľkých skúšok, utrpenia. A práve v tej chvíli je najdôležitejšie, aby pri nej stál niekto, kto ju má rád a kto bude pri nej, nech sa deje čokoľvek. Ja i moje sestry spravíme pre ňu všetko na svete. Pretože bez nej to tu nemá zmysel. Bola a stále je to veľká škola do života, za ktorú som vďačná. Pretože mamina je stále medzi nami a vie, že ju máme radi. Je to však skúška nielen pre samotného pacienta, ale aj pre celú rodinu. Tu sa potvrdí, či to rodina zvládne a zomkne sa ešte viac, alebo sa rozštiepi a tí slabší to nezvládnu a zahľadia sa do seba. Ja som Bohu vďačná, že patríme do tej prvej skupiny. Okrem rodiny je dôležité na načerpanie energie pre všetkých - či už pacienta, alebo aj členov rodiny - aby mali pri sebe niekoho, kamaráta, priateľa, ktorý ich podrží v ťažkých chvíľach, dodá im NÁDEJ, POMOCNÚ RUKU, plece, na ktorom sa môžem vyplakať. Som veľmi vďačná, že som mala pri sebe mojich kamarátov, či už v mojom okolí, v pracovnom kolektíve (Alia, vďaka ti veľká!!!), na telefóne (Sisa I., II.), či na mailoch (Zdenoslávka, Sanja, Tina) a veľa ďalších... Veľmi si cením ich pomoc a ochotu!!! V období, keď nesmiete ukázať svoje slzy a smútok v duši nad chorobou, je to obrovská pomoc. Ak sa budete trápiť vy, tak potom to zbadá aj pacient a o to je to horšie. Hlavu hore!
A práve včera som sa od dvoch kamarátok dozvedela, že pliaga zasa ničí jednej z nich mamu (ktorá už absolvovala nespočetné množstvo chemoterapií, rádioterapií, CT vyšetrení, atď ... ) a druhej otca, ktorému sa vrátila agresívnejšia forma a ničí všetko, čo jej príde do cesty. Je to strašné, keď chcete pomôcť, a neviete, ako. Plakať? Nadávať? Utešovať? Všetko je zbytočné ..a možno nie. Pretože ak dodáte nádej, nájdete niečo malé, pozitívne, aby človek nabral síl do ďalšieho boja s touto odpornou mrchou. Je to však o to horšie, že jedna z tých spomínaných kamarátok je sama lekárka a tak si uvedomuje, ako sa ničí mozog, čo všetko to spôsobuje. Ja na toto nemám vzdelanie, aby som do toho videla - dakedy je to možno aj lepšie. Ale čím jej môžem pomôcť je, že budem na ňu myslieť a modliť sa, dodávať jej nádej. Pretože kde nezaberá medicína, tam pomôžu zázraky. Robili sa viaceré výskumy, ktoré potvrdili, že veľa spraví s človekom psychika. Ak prestane veriť, že to bude dobré, reps. že sa to nebude horšiť, môže žiť pacient s touto diagnózou kratšie ako ten, ktorému lekári dávali menšiu šancu na úspech.
Viem, že nie som pripravená postaviť sa zoči voči smrti. Nie tej mojej, ale smrti mojich najbližších a najdrahších. Ani nikdy nebudem. Ale chcem, aby vedeli, že ich mám najradšej na svete a spravím pre ne všetko, čím im môžem spríjemniť možno posledné chvíle ich života.
Po tomto psychicky náročnom dni som nemohla včera zaspať, hlavou sa mi preháňali tisíce myšlienok. Nad spravodlivosťou i nespravodlivosťou, nad nádejou i smútkom. Aké symbolické, práve včera by mala moja najmilšia teta narodeniny. Žiaľ, ona svoj boj už pred 3 rokmi prehrala.
Nechcem nikoho zaťažovať mojimi myšlienkovými pochodmi. Toto momentálne prežívam, viem, že nie som sama s týmto problémom a pocitami. Ja však pevne verím, že keď máme nádej a vieru, tak sa to všetko ľahšie znáša. V to verím.
Keď som spomínala dôležitosť priateľov v ťažkých chvíľach, tak dnes som si v maily - žeby zhodou náhod? - našla od mojej skvelej kamarátky Zdenky nasledovné:
Predstav si, že tvoj život je ako hra, v ktorej žongluješ s piatimi guľami. Tieto gule sa nazývajú Práca, Rodina, Zdravie, Priatelia a Čestnosť. A ty ich všetky držíš v rukách. Jedného dňa však pochopíš, že Práca je gumová lopta. Keď ju necháš padnúť, opäť vyskočí nahor. Ostatné štyri gule - Rodina, Zdravie, Priatelia a Čestnosť - tie sú zo skla. Keď necháš padnúť jednu z týchto gúľ, bez pochýb sa poškodí, roztriešti sa na tisíce kúskov. A ak sa aj nerozbije - nebude nikdy taká, ako bola predtým. Ak si pochopil túto lekciu s piatimi guľami, urobil si správny začiatok pre tvoj vyrovnaný život. (James Patterson)
Nikomu neprajem, aby sa rozbila Rodina.
Prajem vám pokojný deň prežitý s tými, ktorých máte radi!
Pirátka
Komentáre
ach jo
:(
Teide, Vierka
tiež som si tak povzdychla..ale treba ísť ďalej a hľadať pozitívne momenty a energiu, ktoré potom posunieš ďalej tým,ktorí to potrebujú ..
Vierka,
treba dobrú energiu a veľa nádeje :) a veriť, že to všetko má svoj zmysel.
Piratka, mas pravdu, rakovina je vsade okolo nas...
Pomoct im mozeme tak, ze stojime pri nich, ze citia z nas lasku, maju v nas oporu, vedia, ze sme tu pre nich. Nam ostava byt silnymi a davat silu dalej.
Niekedy si hovorim - berme zivot tak, ze o chorobe nevieme...ved nik z nas nevie, kedy zomrie, preco sa trapit neustalymi myslienkami na smrt? Moze sa stat, ze vyjdem z prace a zrazi ma auto, bude to necakane...nebudem umierat pomaly, postupne odchadzat.
Zijem uz pomerne dlho, ale so smrtou sa asi nedokazem nikdy zmierit. Da sa to vobec? Radsej nemyslim na to, ze raz pride ku mne, k mojim najdrahsim. Skusam zit tak, ako keby nebola, tesim sa z kazdeho dna, do ktoreho sa prebudim ja i oni.
A vela takych dni prajem i Tebe a mamicke, drzte sa, dievcata...
Hanka,
Piratka, placom sa bolest dostava von, ulavi sa...
Pokial kamaratka nezostane navzdy uzavreta v ziali, bude lepsie, uvidis.
Niekto sa potrebuje vyplakat, vyrozpravat zo vsetkeho toho strachu, tisickrat sa spytat - preco prave ja?
Na zaciatok mozno pomoze podat vreckovku, ponuknut plece na vyplakanie, roztvorenu naruc na objatie...
U nas prave svieti slnko, mozno aj u vas, skus ju vytiahnut na prechadzku, zmrzlinu, do kina, medzi kamaratov...v spolocnosti sa skor podari aspon na chvilku zabudnut na to bolave...
Hlavne nebyt sam...
Hanka,
clovek by si myslel, ze je silnejsia nez my...
ale nie, nie je to pre nu lahsie, laska k blizkemu cloveku , obava onho je rovnaka u laikov i odbornikov...
smutne je, ze nema okolo seba priatelov, odreagovanie je velmi dolezite, potrebuje nacerpat energiu, aby mohla pomahat...
aj telefon ci net su pomocnou rukou, na druhej strane predsa citis cloveka, ktoremu na tebe zalezi...
Hanka,
choroby
prajem tebe a tvojej rodine vela zdravia, podpory a sily. taktiez tvojej kamaratke. staci iba podat ruku, objat a pochopit. po beznadeji sa vacsinou objavi sila a vzopretie, chut bojovat. nech ju tvoja kamaratka najde.
Pumandulka
A ďakujem! prajem to isté aj tebe! veľa pozitívnych zážitkov a ľudí, ktorí ťa podržia, keď je najhoršie
piratka
mrzi ma to:(
studujem biologiu, takze viem aj nieco do pozadia tohto svinstva a coraz viac mam pocit, ze sa tejto pliage nevyhne nikto, kto zije normalnym zivotom, aj ked extra zdravy, ale len blby znecisteny vzduch moze sposobit kolaps...
rakovina v dosledku virov, rakovina v dosledku mutacie v genoch, rakovina geneticky zakodovana....
snad sa mi raz ako geneticke podari aspon trochu prispiet k boju proti tomuto svinstvu
Veľmi pekne si to napísala... Mne tiež odišiel jeden veĺmi blízky človek,
Piratka, dakujem Ti...
k tomu vela sily a stale tu uzasnu pozitivnu energiu, ktoru citit aj z tvojich riadkov, srz sa:)))
prepac - oprava
Kiinka,
Rozprávkarka,
Hanka,
piratke
Velmi dolezita je dnes u zien ci u muzov prevencia,ja preventivnu prehliadku absolvujem kazdy rok, a minuly rok ma doktorka poslala aj na sono prsnikov, kedze uz aj zeny od 25 rokov, to maju ako sucast preventivnej prehliadky. Bola som na tom tento tyzden, bola som tam sice najmladsia a pozerali tie zeny na mna tak trochu divne, lebo nevyzeram ani na 25.Niektore boli aj riadne nervozne, ze sa to prenieslo aj na mna, aj ked ja som nemala dovod sa niecoho obavat. Vysetrenie dopadlo na stastie v mojom pripade dobre,a aj ked si ma kamaratka potom doberala, ze to s tou "starostlivostou" o seba prehanam, myslim si, ze taketo veci netreba nikdy zanedbavat.
Drzim palce a hlavne ti prajem vela sily a pozitivnej energie teba aj tvojej kamaratke.
Mirka,
a prevencia... tá je dôležitá ... ja si tiež niekedy pripadám ako taký hypochonder, ale je pravda, že je to dôležité.. keď som šla naposledy na endoskopiu, dosť som sa bála, keďže máme v rodine už jeden taký prípad...
a ďakujem .. a prajem ti slnečný deň .. von i v duši :)
Piratke
Ale to prirovnanie s tymi gulami je velmi trefne a vystizne, aj ked si to dnes vela ludi neuvedomuje, a davaju prednost inym veciam.
No veru netreba si pripadat ako hypochonder, uz pre vlastny vnutorny pokoj je treba tie preventivne vysetrenia absolvovat.
Aj tebe prajem hlavne vela slniecka v dusi:))
Mirka,
a to slnko v duši ..budem kumulovať a rozdávať :)
maj sa krásne ;)