Pirátka

Zdravim vas vsetkych spoza velkej mlaky. Teda, mlaky ako mlaky. Ak ste neleteli ponad Atlantik, tak by som vam rada sprostredkovala zopar dojmov z prvych hodin z mojej najdalsej cesty, ktoru som kedy absolvovala. Mam rada cestovanie, ale  ze ma zaveje takto daleko - a este pracovne- tak to som netusila. Prvotny elan a radost skalil strach a neistota z neznameho, dalekeho a pre mna tak vzdialeneho. A k tomu este, na skolenie sme sa vybrali spolu s Aliou - v jeden termin. Len ona letela cez Pariz a ja cez Londyn. Ale skvele na tom bolo to, ze sme sa stretli na letisku v Chicagu. Tusim najvacsom na svete. Ale pekne po poriadku. Cesta sa zacala v Prahe. Posledne dve noci pred odletom sa o spanku neda ani vraviet. V nedelu rano - po kratkom  sobotno - vecernom posedeni u Alii, ani neviem ako, ale zrazu zazvonil budik - ide sa! Poviem vam ,letisko rano o pol siestej ma svoje caro :) malo ludi, necakate v dlhych frontach na check-in. Celu tu dobu som bola taka vystresovana, ze si to u seba ani nepamatam. Ale vdaka Bohu, stres opadol uz pred nastupom do lietadla - totizto, ked viete, ze nahodou vedla vas sedi nejaka pani, ktora ide takisto cez Heathrow az do Chicaga, tak je to o dost jednoduchsie. Kamen teda padol, dychalo sa lepsie, i lahko sme sa odlepili od ceskej pody. Po par hodinach sme pristali v Londyne. Pristali sme na jednom terminale, odlietali z ineho. Vsetko klapalo ako hodinky. Tri hodiny na prestup - skvele...len keby nebolo tolko papierovania... preco letite do USA? co tam budete robit a kde budete byvat? mate vobec viza?? este rychla kontrola a sup sup ho do lietadla. Teda, po letoch tymi vsetkymi moznymi nizkonakladovymi spolocnostami, toto lietadlo bolo riadne delo. Az clovek dych lapa, ze ako sa moze a dokaze odlepit od zeme. Ale odlepil sa. Miesto pobliz okienka slubovalo pekny vyhlad. Kuk dole - tu vlnka zblnkne, tam nejaka lod prebrusi zamrzajucu hladinu pri pobrezi, kuk hore - tu slnecne luce na oblacikoch - niekedy riadne mraky, inokedy len take chuchvalce vaty. Toto mam na lietani rada :) O necelych 8 hodin, po prekonani 6350 km z Londyna, letiac vo vyske okolo 12 000 m, pri rychlosti okolo  900km/h, za oknami priblizne -51 stupnov Celzia, sme pristali v krajine, o ktorej maju rozni ludia rozne nazory. Radsej sa vsak o nich presvedcim sama :) Az na to stale preukazovanie sa vizami, prechadzanim nespocetnym mnozstvom kontrol, som rada, ze som tu. Nova krajina, novy kontinent, nove skusenosti. Vsetko je nove. Aj tych 250 ludi, ktori sem prisli za tym istym ucelom, ako ja. Som zvedava. Na nove vyzvy, a tak.

Okolo sa ozyva sama spanielcina, taliancina. S Aliou sme tu jedine zastupkyne SVK ci CZE. Ma to svoju vyhodu - nikto nam nerozumie :)) Hm, len ci tej mojej lamavej anglictine bude niekto rozumiet :-))

Tolko zatial odo mna z prveho dna na inom kontinente, nez na ktorom som doteraz pobyvala. Po 30 hodinach na nohach sa ide spat.

Tam, kde ini koncia, tam my zaciname - u mna to teraz plati opacne :) Tak vam prajem krasny den a nech sa vam dari, nech ste kdekolvek :)

S pozdravom

Piratka

P.S.1: Slovensku klavesnicu som tu zial nenasla, takze to bude bez diakritiky.\

P.S.2: Vieri, vdaka :)