Pirátka

Muž a žena sa zobrali v pokročilom veku a na veľkú radosť a prekvapenie sa im narodilo dieťa. Vychovávali ho starostlivo a s veľkou láskou a hoci boli veľmi chudobní, poslali ho do školy k múdremu človekovi, aby rástol aj na duchu. Keď sa chlapec vrátil domov, túžil len po tom, aby splatil rodičom svoj veľký dlh.

"Čo by som mohol pre vás urobiť, aby som vám spravil radosť, a tak sa vám odvďačil?"

"Najdrahšia vec, čo máme, si ty, synku," povedali zostarnutí rodičia. "Ale keď pre nás chceš naozaj niečo urobiť, zožeň nám trochu vína. Tak by sme si na ňom pochutili. Celé roky sme nemali ani kvapku..."

Chlapec nemal ani haliera. Keď šiel jedného dňa do hory na drevo, pil vodu z obrovského vodopádu. Zdalo sa mu, že sa napil najlepšieho vína. Naplnil si ním krčiažtek, čo mal so sebou, a ponáhľal sa domov.

"Tu je môj darček," povedal rodičom, "krčiažtek plný vína."

Rodičia si trochu upili a hoci necítili nijaké víno, usmiali sa a srdečne sa synovi poďakovali.

"Na druhý týždeň vám znova prinesiem krčiažtek," povedal syn. A takto to robil týždeň čo týždeň. Starí rodičia pristúpili na hru, s chuťou si upíjali vodu a boli šťastní , keď videli, ako synovi žiari tvár šťastím.

A tu sa stalo čosi podivuhodné. Ich choroby zmizli a vrásky sa im vyrovnali.

To je zázrak poďakovania. Niekto perie, žehlí, varí, pre iných desať, dvadsať, tridsať rokov. Žije s nimi, stará sa o nich, miluje ich vo dne v noci. A predsa nikdy nepočul slovo "ďakujem". Povedať ďakujem nie je otázkou slušnosti. Znamená to povedať niekomu: "Všimol som si, že existuješ." Preto je náš svet plný neviditeľných ľudí.

 Prajem vám krásny, pokojný,  letný deň :-)