I nastal posledný deň roku 2008, keď sme sa s otcom vybrali na túru na Choč. Túra je to veľmi pekná, lebo keď už stojíte na vrchole v nadmorskej výške 1611 metrov, a potočíte hlavu zľava doprava (prosím dodržať všetkých 360 stupňov) - uvidíte od Liptovskej Mary, cez Oravu, Rozsutec, Veľkú i Malú Fatru až po Nízke Tatry. No nádhera! V lete je to, povedzme celkom pohodová trasa, za cca 3 hodiny sa môžte kochať výhľadom na Liptov, Oravu a blízke okolie. Rýchlejšie vám újde cesta aj pomalým vyjedaním zásob medveďov v podobe zdravých, hoci v porovnaní so záhradnými pidijahodami, maximalinami - odporúčam napichnúť na suché steblo trávy a postupne vyjedať i na tých častiach túry, kde sa maliny už nevyskytujú :-) Ale to som zasa odbočila....Takže naspäť. Je streda, 31.12.2008, 6.30 miestneho času (nemali sme záujem o videnie východu slnka, to možno nabudúce, to by bol budík nastavený už na 3.30). Budík nepovolí, treba vstávať, o 7.00 odchádza - ako sa na správnu dedinskú akciu patrí - mikrobus spred kultúrneho domu. Spoluobčania v počte 23 nasadajú do autobusu a za neustáleho a uspávajúceho vrčania autobus opúšťa našu rodnú viesku a vezieme sa smerom do inej viesky, Valasskou Dubovou to zvanou.
... prvé foto.... za kopcami sa už v diaľke slnko skrýva.... rozhodne sme mali pred sebou krásny deň...
.... cestou sme míňali nádherné "vápencové útesy"...
...v ceste nám stáli rôzne prekážky...
...ale rozhodli sme sa ich všetky zdolať..a ešte aj v čo najkratšom čase ... nechcela som sa nechať zahanbiť pred otcom - keďže išli s ním jeho kamoši a parťáci "od nás" , tak som stúpala a stúpala...iba keď som videla, že za prvou zákrutou smerom nahor je zákruta druhá, tretia, štvrtá a naša Poľana - ako miesto na pauzu je stále v nedohľadne - dala som si minútovú pauzu aspoň na vydýchanie ... cestou sme stretávali rôznych obrov - alebo strážcov lesa? ....
...aby sme vedeli, akú časť cesty máme už za sebou, i obzreli sme sa párkrát...aby sme za sebou videli nádherné končiare Nízkych Tatier, ktoré sa nám čoraz viacej vzďaľovali....
... a čože je to pred nami? No predsa náš polovičný cieľ! Konečne Poľana! ... po hodine a pol šľapania do kopca sme dosiahli našu prvú cieľovú stanicu...
... ako malá čerešnička na torte nás na Poľane privítalo takéto škeriace sa slnko ...aj keď - škerilo sa, ale poriadne zubato... chladno bolo ... po 2 minútach, počas ktorých sme akurát stihli vypiť čaj s (r)umom - pomer miešania radšej neprezradím - nohy ma už začali oziabať (áno, nabudúce si kúpim poriadne zimné topánky vhodné na takéto a podobné výstupy)... i pobrali sme sa o pár výškových metrov ďalej...
.... za stromom uprostred sa dômyselne schovával náš vytúžený cieľ... od neho nás delila ešte asi hodinová šlapačka...
... cestou sme stretávali takýchto zamaskovaných krásavcov ...
... otočíme hlávku doľava a hľa! vidíme Kubínske hole (odkaz pre Teideho, áno, je to správne napísané, hole bez mäkčeňa)...
... a už takmer na dohľad sa nám priblížil Veľký Choč... to malé napravo na jeho vrchole, to sú ľudia :-) ...
... nedajte sa pomýliť tou bezoblačnou oblohou - poriadne fúkalo a myslela som, že tých posledných 300 výškových metrov vzdám, lebo keď som chcela zdvihnúť nohu a spraviť jeden krok, skoro ma odvialo na oravskú stranu ...
.... až doma som si všimla, že lúč na tejto fotke ukazuje priamo na moju rodnú dedinu ... za ňou sa vypínajú končiare Nízkych Tatier... ten kúdolík dymu vychádza z papierní...
... tu sme sa už museli chytať reťazí, aby sme to pomedzi tú kosodrevinu vystúpali až na samý vrchol...
... to malé biele napravo tejto fotky je Malinô Brdo z výšky...
....a zvládli sme to! juchúúú... hore sme ostali len chvíľku - najmä kvôli počtu ľudí, ktorí sa ocitli v rovnakom čase na Veľkom Choči (okolo obeda ich tam bolo cca 1500, my sme dostali dole poradové čísla tesne pod 500) a jednak preto, že vietor neustával a oberal nás aj o zvyšnú energiu, ktorá nám ostala... tak sme sa pozreli naľavo, napravo, spravili fotky a šup ho dole...čakal nás zostup, ktorý trval ale o asi 40 minút viacej ako samotný výstup
... tu je náš krásavec z diaľky - Pane Bože, fakt som tam hore vyliezla? :-) ... vďaka ti ...
... ľutovala som turistov, čo sa vybrali na Choč po nás - z vyšľapaného chodníka vznikla snehová kaša, ktorá sťažovala výstup ...už len zostup bol náročný, tak ako náročná musela byť potom cesta nahor? ...
...akocestu nadol sme zámerne nevybrali Medvediu dolinku, predsalen, stretnúť obrovského chlpáča by nebola až taká sranda - celú desiatu sme mu už stihli spapať...
... sneh bol neskutočne krásny...
... les hustol ... tak si veselo vykračujeme v zostave môj otec, dve tetky z dediny a ja.. ja som chcela čosi pofotiť, tak som šla posledná... v tom som zbadala, ako sa za stromom mihol obrovský huňatý chvost! .. no viacej mi nebolo treba, vyštartovala som dopredu - niežeby som chcela, aby otca zožral vlk :-) - ale predsalen, nechcela som šíriť paniku, keby som vykríkla, že som videla vlka.... po pár metroch (s maličkou dušičkou) som zbadala, že z "vlka" sa vykľul jeden z členov výstupu - nádherný husky ... aj s doprovodom :-) ...
... Veľký Choč - opäť raz, ale už z poriadnej diaľky...
... cestou sme obdivovali zamrznuté jazierko poblíž chatovej oblasti...
... voda v potoku vyčarila nádherné dielka...
.. a posledný pohľad na náš dnešný cieľ ... už z dediny, kde sneh nám nesiahal ani po členky... ale stačilo, že sme si ho užili dosýtosti tam hore... tam bolo fakt nádherne...
.. venované môjmu otcovi a ostatným s diagnózou "príroda positiv"
Prajem vám všetkým krásny a nikým a ničím nerušený deň!
Vaša Pirátka Hôrna :-)
P.S. odporúča sa ako prevencia proti prežieraniu sa počas sviatkov, pri podpore návštev športových stredísk, pretože tá svalovica sa ma držala zubami-nechtami ešte ďalšie 3 dni a lýtka som si cítila až do nedele :-)))
Komentáre
piratka :))
fajn vela snehu :)
ahoj Kordélia,
pekný deň ti prajem :-)
Típí, čau,
Milá Pirátka,
Milý maco,
pre mňa to malo tiež hlbší význam a som fakt rada, že som tam mohla byť osobne.. a teraz sa prejsť tadiaľ ešte raz, i keď už len virtuálne... to množstvo ľudí, ktoré sa tam každoročne stretáva .. to je niečo fantastické... mnohí sa stretnú z celého roka akurát len tam, tak je to také symbolické.. a hlavne, ja keď sa pozerám z okna nášho domu naň, vždy je to fantastický pocit, ktorý ma zaplavuje...blaženosť :-) žiť uprostred kopcov...z každej strany obklopený prírodou ..nádhera :-)
brum brum aj tebe :-) a nemal by si náhodou spať? :-))
Áááále Pirátka,
Takže žiadne lapajoviny v mojom lese... ako hovorím, dotýkať sa prírody len srdcom, lebo keď by som bol nútený vstať, si ma neprajte, brum, brum... :-)))
Macko,
pekný deň ti prajem a sladké sny :-)
Pirátka, za taký prístup Ti udeľujem neobmedzený vstup do lesa...
Macko,
na Choč sa chystám najbližšie v lete, keď sa organizuje medzinárodný výstup na Choč ..a to tento rok bude už myslím 8. alebo aj vyšší ročník... a som si dala záväzok, že spoznám aj Nízke Tatry..aspoň trošičku osobnejšie, než len výhľadom z okna izby z rodného domu :-) tak dúfam, že sa ten neobmedzený vstup týka aj tohto :-))
moc čarovná prechádzka...
pekné že až juch :-)
vitaj Matahari :)
Sagi,
:)))))
sneh ma uzasne caro,skoda, ze som totalne zlenivela, ( Choc som vzdala v maji), teraz by som tam urcite nevyliezla, ale aspon vidim krasne fotky, diky:)...
:)
Piratka...:)))-
Fiiha
No vylet bol krasny a ten sneh achhh jo tomu hovorim zima ako ma byt...este,ze aspon na kopcoch je ten sneh stale.
Pekne si to fotodokumnetovala, dik a pekny vecer do stovezatej.
Hanka,
Pekné ránko na Považie :-)
Kiinka,
a pekný deň aj tebe :)
Iris,
aj tebe PF a všetko dobré :-)
čau Ivanko :-)
a veru, táto zima je mimoriadne štedrá :-) toľko snehu si už dlho nepamätám...aj z polnočnej, keď sme sa vracali domov, tak pomaly padal sneh, pod nohami poriadne vržďalo, no romantikuš, ako má byť :-)
pekné ránko na Zelený ostrov prajem :-)
no
čau Vierka,
joj veru
takže ti nič nebráni prísť :-)
hehe
Pirátka hôrna... (-:
Vierka,
Lasky,
veľmi pekná túra, darmo Piratka, ty sa vieš túlať :-)
ahoj Derechurka,