Mám taký malý existenčný problém. Akože len problémik. Ale rada by som ho poriešila. Aby nebol problémik, ale už len minulosť :) Totiž, kto vo veku 14 rokov vie, čo raz z neho bude? Teda po profesionálnej stránke...a naraz sa máš rozhodnúť, kde budeš študovať, čo budeš robiť, čo chceš robiť.... Verím tomu, že pár ľudí vie už odmala, čo chce robiť. Byť lekárom ako jeho rodičia. Alebo učiteľom. Alebo .. neviem čím :) Ja patrím asi k tým 90% ľudí, čo ani netušia, čo chcú robiť. Tak som sa naveľa rozhodla, že to rozhodovanie ešte na chvíľu odsuniem na neskôr a šla som na gymnázium. Však to taký prechod zo základnej ... všeobecné učivo, atď... písať na stroji som sa naučila až po jeho absolvovaní :))) Horšie potom bolo ... matika ma bavila, ale že by som sa hlásila na mat-fyz, tak na to som guráž nemala. Zlatá stredná cesta ...a tak som skončila tam, kde som skončila... vďaka výške som si našla skvelých kamošov, zažila veľa srandy na Slovensku i v blízkom okolí. LENŽE... robota, ktorú momentálne mám, ma veľmi nenapĺňa. Chcela by som robiť čosi sociálnejšie. Čomu by som sa viacej rozumela. Čo by ma viacej napĺňalo... som ešte len na začiatku môjho profesionálneho rozvoja. Nechcem meniť prácu hneď po pár mesiacoch. Ale na druhej strane ani čakať 10 rokov, kým sa to zmení a nájdem robotu, ktorá ma bude baviť.
Kariéra nie je nič pre mňa.... to ja radšej pokojný rodinný život, nemusí to byť hneď kdesi pod lesom. Mám proste iné priority, než aké sa v poslednej dobe vyžadujú od mladých ľudí. Nerada splývam s davom... ako pirátka to je pochopiteľné... nie je nás veľa s páskou cez oko, my pirátky máme aj iné "oko" na prežitie života v pokojných vodách ... občas s menším vodopádom ... :)
Má z vás niekto skúsenosť s tým, že prešiel z jednej profesionálnej oblasti do úplne inej? Dá sa to zvládnuť? Myslím, že najdôležitejšia je chuť rozhodnúť sa a potom to už ide :)
A že pekný deň ...
P :)
Komentáre
ja s tym skusenost
drzim Ti palceky, aby si sa spravne rozhodla a aby Ta praca naplnala.. :)
Muffinka...
inak..pozerám tu tie goolge reklamy..a mám tam odkaz na prácu v Anglicku a super byznys z domova...že by mi to chcelo niečo naznačiť? :)))
hej hej :D
mm myslis, ze je to osud? :) a laka Ta niektora z tych wod piratka?:)
ta ne ?
No a teraz ?
Som tam,kde som a verím,že som ešte nepovedal posledné slovo a nakoniec skončím vo vysnívanom koženom kresle a to prosím pekne bez brokovnice ;)
Muffinka...
ked som koncila gympel, chcela som na filozofiu,
Chemia ma nezaujala, v druhom rocniku som odisla, od ucenia mam daleko, ale odkedy mam vlastne deti, nevadi mi, ze robim ine, nez po akom som snivala. Oblubila som si pracu, ktoru robim, po odchode z nej vypinam a myslim na rodinu a to, co vyplni moj volny cas.
Dlho som vsak citila pachut prehry, bolelo ma, ze nerobim to, cdo som velmi, velmi chcela...
;)
Pod altánkom, Hanka, Kiinka,
brigády veľmi napomôžu k pochopeniu, čo už v živote nechceš robiť :) v tej oblasti mám záber širší než je šírka tvojho traktora ..i s prívesom ... :)
Hanka,
teda, začať študovať chémiu z trucu..to si vyžaduje veľa odvahy :)
verím tomu, že len malé percento ľudí robí to, čo by chcelo...ale je skvelé, keď sa človek zbaví nenávisti k práci, ktorú robí a začne sa pozerať na to z tej pozitívnej stránky...verím tomu,. že každá skúsenosť je dobrá a človeka obohacuje
Kiinka,
hm... tak ísť na medicínu ...to je tiež kus odvahy... predsalen človek sa musí pre to narodiť...teda, až na pár lekárov-výnimiek, ktorí to idú študovať z donútenia... a kde by si chcela skončiť ty po štúdiu? Teda, dúfam, že nie v blízkych Sučanoch.. :))
Keby mi niekto radil strojarinu,
Nikdy som k tomu nemala vzťah, kým som v tom nezačala robiť. Chytilo ma to a teraz len banujem, že nemám vzdelanie v obore. Keď chceš urobiť akú-takú kariéru, zohľadňuje sa viac vzdelanie, ako prax. :-(
Margaretka,
inak, je zaujímavé, že si skončila pri strojarine aj bez vzdelania....nie je možnosť si ho nejako doplniť?
pocuj, ze sme sa o tomto bavili.... :)
Vieri,
na tú guráž sa budem snažiť nájsť nejaké tie lentilky..aby som sa naraz príliš veľa nepredávkovala :)
pirátka
Ja som chcela už v živote veľa... a kde som skončila???... lietam na Nimbuse a zotýnam príliš nízke stromy po okolí...lebo s euroblahobytom rastie aj chuť...(na sladké som myslela?!:)))).. takže vždy som sa chcela ocitnúť na jednom mieste a tam som pred rokom a pol aj skončila:)))))
no, ty pacifik
lentilky ja rada :)
Vikina, Vierka,
čo k tomu dodať :) šťastný si to človek, že si tam, kde si chcela byť :)
ja som tiež šťastný človek .. po Prahe som vždy túžila, ale nešla som za tým cez mŕtvoly..a keď som už zmierila s tým, že ostanem v krásavici na Dunaji a prišlo vyslanie na projekt do stovežatej ..tak sa mi splnil aj tento sen :) takže pomaly snívať a potom sa to už nejako splní..aspoň tak to funguje u mňa :)
a ten najhlbší prameň ... aj na jeho šumenie raz dôjde :) dúúúfam ..
Vierka,
ešte Sanja k tomu a máme kompletné menu :))
no napis to :)
:)
Vsetko sa da