Máte chuť ísť do kina? A neviete, čo si vybrať z bohatej ponuky všakovakých filmov? Mám pre vás jeden tip. Včera som sa vďaka rade jedného neznámeho do kina na film. Slovenský film Slepé lásky od režiséra Juraja Lehotského. Za tento film získal v Cannes cenu Art Cinema. Ústrednými postavami filmu sú skutoční ľudia. Krásni ľudia. Vždy s úsmevom na tvári. A pritom, možno by sa nám mohlo zdať, že nemajú až toľko dôvodov na úsmev. Všetci z nich sú totiž slepí. Ale aj oni ľúbia, aj oni cítia, aj oni žijú. A možno krajší a plnohodnotnejší život než my. Ktovie.
Prvou takouto dvojicou sú manželia okolo päťdesiatky - ona žena v domácnosti, on hudobne nadaný pedagóg. Film zachytáva ich bežný život - varenie kávy - skúste si uvariť kávu po slepiačky, aby ste sa neobliali horúcou vodou, aby ste nepreliali pohár, aby ste trafili kávu do šálky... Manželka štrikujúca sveter. Potme. Obdivuhodné. Pri zvuku novovzniknutej hudby z hlavy jej manžela, štrikuje sveter pre svojho muža, ktorý bude darčekom od nej pre neho na Vianoce. Ako zistí slepý človek, že svietia žiarovky na stromčeku? ... tak, že ich chytí a pocíti, že sa zohrievajú.... Manžel bežiaci dole schodmi z ich paneláku do školy, kde pripravuje nevidiace deti na vianočný koncert... Manželka vyjadrujúca obavy z toho, ako to musí vyzerať na morskom dne, kdesi hlboko pod vodou... a manžel predstavujúci si túto situáciu, akokeby na tom morskom dne bol on sám.... a pritom zloží hudbu komentujúc - pif paf, to piráti útočia na nepriateľov, fijúúú, to sa vietor ženie šírim morom....
Druhou dvojicou je Róm Miro a jeho priateľka Monika. On, starší, asi 45-ročný muž, úplne slepý. Ona, mladé, asi 24-ročné dievča, na jedno oko úplne slepá, na druhé vidí len veľmi slabo. On túžiaci po láske, po Monike. Ona neistá, lebo nevie, čo bude. Vyberú sa spolu na stanovačku - a tie situácie, obidvaja na miestnej diskotéke, on ju ide hľadať, pretože prišiel po ňu tancovať nejaký miestny - vidiaci - chalan. Opekačka vonku? Nie je problém... skúste si zavrieť oči a opekať si špekačku nad ohňom. Alebo plávať v jazere....Keď sa Monika dozvie, že je tehotná, Miro je nadšený. Monika má strach. Rodičia ju chcú vyhnať z domu. Miro si uvedomuje všetky nástrahy, pýta sa jej, ako sa cíti, čo chce robiť, že sa môže o neho oprieť. Posledný záber - Monika prikrytá dekou ležiaca na operačnom sále... zvládne potrat, alebo si dieťatko nechá?
Treťou dvojicou sú opäť manželia - obidvaja nevidiaci. Ona je tehotná a teší sa na svoje dieťa. Uvedomuje si, aké nástrahy budú na neho čakať, ale je ochotná to zvládnuť. Má manžela a vie, ako zaujať nevidiace dieťa - lebo aj ona sama je nevidiaca od narodenia. Jej obavy sa miešajú s radosťou na dieťaťko. Dieťatko sa narodí - a je vidiace. Volá sa Gabika. Dieťa vôbec nie je o nič ochudobnené. Hoci nie sú bohatí, snažia sa jej vyplniť program tak, ako je to bežné u iných detí - vrámci možností. Tu idú spolu na klzisko a korčuľujú sa všetci traja - viete si to predstaviť? ..... Inokedy ležia na posteli a rozprávajú sa o tom, ako vyzerajú hviezdy. Mamina ležiaca vedľa dcéry, ktorá má v posteli na nohách korčule.Raz sa vyberie Gabika s maminou do kina - na rozprávku. Dievčatko prerozpráva každý pohyb, ktorý sa udeje na plátne. Ako mačička vystrčí hlavu z domčeka. Ako pes naháňa sliepky. Ako maco píli drevo - to pílenie trvá asi tak 10 sekúnd a v tom Gabika mamine povie: "Maminka, ja som ešte v živote nevidela píliť drevo takto dlho... " Úsmev cez slzy...
Štvrtá časť tohto filmu sa týka Zuzany - mladej slečny, nevidiacej. Píše si cez internet s jedným chlapcom. Ktorý ale netuší, že je nevidiaca. Zuzana má špeciálny prístroj, ktorý jej číta, čo chlapec píše. Vidíme, ako prstami pohybuje po klasickej klávesnici - v celej diskusii s chlapcom sa jej podarili asi len 3 hrúbky. Neuveriteľné. Je to pekná slečna, prestúpila na inú školu a má obavy, že si nenájde kamarátov. Tieto obavy sa jej aj vyplnia. Stránia sa jej. A tak si žije vo svojej virtuálnej realite. Chlapec sa po istej dobe chce s ňou stretnúť. Ona nevie, ako on príjme fakt, že Zuzana nevidí. To chvenie sa pred stretnutím, neschopnosť zaspať, myšlienky na to, či chlapec zdupká, keď ju uvidí..... dúfam, že jej to vyšlo... veľmi jej to prajem.
A vraj lásky sú slepé ...

Komentáre
no prerátam si cenu lístka na desiny a rozhodnem sa...
pirátka
zdravím piratka
kdesi som už písal,že do kina nechodím ;)
och.. život je krutý k tým najkrajším ľudom...
Krasne pribehy
Dakujem za tip ;-)
Believer,
ale toto by sa oplatilo vidieť aj za cenu piatich desín ;-)
Topas234,
Derechura,
Teide,
ahoj Vikina,
Ivan,
pekný deň ti prajem :-)
Pirátka
Na vlastnej koži viem, že ak Ti život vezme jeden vnem, dopraje Ti to na inom.. preto si vážim každý okamih života a aj takýchto ľudí. ešte sa musíme v živote veľa učiť....aby sme pochopili podstatu šťastia a úspechu.
Pravdu máš, Vikina,
tak ti prajem krásny deň a žiaden zápis do Strát.. :-)
díky...
Pirátka,
Jááj, áno ! S deťmi som bol na rozprávke... (-:
Lasky,
pekný deň ti prajem
Piratka
Paradoxom všetkého je to, že mala obdobie, keď bola absolútne bezvládna nevedela, ani chodiť,ani jesť ,ale predsa ona bola tá najsilnejšia v celej rodine .Vlani skončila VŠ, teraz robí doktorát a svojim spôsobom je určite šťastná ...
Iris,
...
možno, že aj iným je jej príbeh trošku povedomý, lebo ona viac krát bola pozvaná aj do telky aj v časopisoch o nej písali ...je to dcéra mojej kolegyni ,tak to poznám trošku bližšie
Iris,
uff, no urcite zaujimave....
ved ked len skusime ist na zachod bez toho aby sme zapli svetlo..... a ked mas zatvorit oci, a doverovat ze ten druhy ta dovedie..... och veci nepredstavitelne....
Vierka,