Pirátka

Veľmi veľa...

Celým menom Salvador Domingo Felipe Jacinto Dalí i Domènech sa narodil jedenásteho mája roku Pána 1904. A narodil sa v Katalánsku, konkrétne v onom meste Figueres, severne od Barcelony. Ja sa veľmi do umenia nevyznám. Maliarov poznám po mene, málokedy pri zhliadnutí nejakého diela ma napadne konkrétny umelec. A tak to bolo aj so Salvadorom. Keď sme sa už ocitli v Katalánsku a chceli sme vidieť nielen more a hory, tak sme si podľa princípu "kuknem na mapu a vyberiem si nejake miesto" vybrali mesto Figueres. Je o niečo menšie ako Girona, takže stratiť by sme sa v ňom nemali (okrem mapy celého Katalánska, Barcelony a Girony sme nemali žiadnu inú). Vydali sme sa na cestu vláčikom, kúpili spiatočný lístok a davaj, smer sever. Po asi 40 minútach sme dorazili do našej cieľovej stanice.

Keďže moja najmladšia sestra je veľmi fotogenická, tak je ťažké nájsť nejakú fotku, na ktorej by nebola ona :) A fotogenická je aj Katka, moja prostredná sestra, tiež blodnína, dôkaz niekedy inokedy ... ale o inom som chcela ...

Po odchode zo stanice sme vyrazili do "ulíc". Nasledovali sme šípky, ktoré nás mali priviesť k Teatro Museo Dalí, v ktorom sú zhromaždené jeho diela. Cestou sme míňali tržnicu, ktorá sa pripravovala na nápor kupujúcich (keď sme sa po asi 4 - 5 hodinách tadiaľ vracali, všetko bolo vypratané, čisté, ako keby sa tam v sobotné ráno nezhrnulo takmer celé mestečko.)

...promenáda alias rambla nechýbala ani v tomto mestečku ...

Ale to sme sa už pomaličky blížili k jednej veľmi zvláštnej budove. Teda, zvláštnej najmä zvonku. Však posúďte sami.

Salvador Dalí patrí ku surrealistom. Toto múzeum je rozdelené na dve časti. V jednej z nich, v tej väčšej sú umiestnené jeho sochy a obrazy a kadejaké jeho výtvory. V dolnej časti je umiestnená zasa výstava jeho šperkárskych diel.

Ráčte vstúpiť!

Vo vnútri tohto čuda je asi hlava nejakého džingischána :)

Žena so šuplíkmi

Pohľad na námestíčko uprostred múzea. Všimnite si tie kvapky na lodi.

Toto mi pripomína "cvičme v rytme" :)

Toto dole, to boli asi nejaké mŕtve sliepky, či aké operence.

Trošku rozmazané.. ale ide o to, že kúpelka je doslovne "hore nohami".

Vitajte v obyvačke! V krbe sa už kúri, gauč vyzerá byť pohodlný...

Prejdeme kúsok ďalej... tu nás čaká takéto pohodlné kreslo.

A tu zasa takéto čudo z lyžíc.

No a čuduj sa svete. Tento obraz mi bol volákysi povedomý. Ako "tečie čas"...

Ďalší z jeho skvostov. Maľba na strope.

No a v tomto aute vraj tečie voda, teda akože tam prší... ja som okrem zelenej plesne na okne nespozorovala...

Na tomto obraze je umelcova manželka Gala.

Toto sa mi veľmi páčilo.

Tieto "hodiny" sú zvláštne. Pretože  každú sekundu sa pohla jedna z týchto pozlátených paličiek odrazom druhej paličky.

Kupola múzea

Ktohovie, čo chcel maliar povedať týmto obrazom...

Dosť bolo obrazov, sôch a kadejakých výjavov. Ide sa do šperkárne :)

Toto bol veľmi zaujímavý kúsok. To srdiečko vo vnútri, to bolo z kamienkov a z drahokamov. A to srdce normálne pulzovalo!

A toto trio sa mi páčilo najviac :)

 Nasledovné fotky predstavujú najprv papierovú podobu šperku a potom samotný šperk.

Tých fotiek by bolo ešte veľmi veľa, ale miestnosť bola tmavá a nemám taký dokonalý foťák, takže dosť veľa fotiek nemá dobrú kvalitu.

Po výjdení z múzea sme zašli do neďalekého kostola. V porovnaní s múzeom, kde bolo obrovské kvantum ľudí, tu bolo počuť krásne ticho. 

Z celej obhliadky veľkého múzea sme boli už trochu unavené, ale ešte sme chceli vidieť rodný dom pána umelca. A ajhľa, našli sme ho...teda, my sme si predstavovali nejaké "živé múzeum", a našli sme toto :)

Salvador Dalí umrel v roku 1989 a vraj je pochovaný nie vedľa svojej manželky Galy, ale pod jednou z dlaždíc v jeho múzeu. A tak vlastne je stále prítomný v a medzi svojimi dielami.

A nastal večer a v nás rezonovali myšlienky z veci videných v tomto pozoruhodnom meste.