Pirátka

Nechceli by ste aj vy zažiť ten pocit, keď sa môžete vyhrievať na slniečku, nastaviť tvár jeho lúčom - občas zubatým, ale aj tým nefalšovaným - len tak si hovieť, na lúke, na pni, hmm? Ja by som to brala! Aj na dlhšie ako na jeden deň :-) Zájsť niekam na lúku, pod horu, do lesa, neriešiť žiadne životné problémy, žabomyšie vojny, nezmyselné blbosti, ktoré zvyknú chodiť po rozume (že ich z toho nohy nebolia:P ). Aj keď.... život takej jašteričky nie je isto prechádzkou ružovou záhradou. Niekedy sa môže stať, že sa jej do cesty postaví niekto ...alebo niečo... možno menšie - rozumej nejaký ten spadnutý lístok, steblo trávy (tento výraz som už veeľmi dlho nepoužila - ľúbozvučná tá naša slovenčina :-) ). A občas sa jej pritrafí do cesty aj niečo väčšie - napr. taký peň . I keď...taký peň nemusí byť vôbec na škodu. Ako sa na ňom len dobre sedí, keď si chce človek znavený stúpaním do kopca chce oddýchnuť. Podobne sme boli na tom aj my dvaja, keď sme sa s milým rozhodli zájsť si pod Choč. Taká pekná nenáročná túra to mala byť, akurát na nedeľné poobedie. Tak sme sa teda vybrali, ruka v ruke, vykračujeme si hore kopcom, zákruta, dole kopcom, cvak na záružlie - a koľko ich len v tej bažorine bolo - zasa pár krokov do kopca a kde sa vzal, tu sa vzal, zrazu sa pred nami majestátny vrchol Choča ukázal. Tak sme sa teda obrátili k nemu, nastavili tváre tým správnym smerom - keď tu sme zbadali peň ako stvorený na posedenie. Tak som sa zlákaná vidinou chvíľkového posedenia rozbehla smerom k nemu, a tu zrazu, zľakla som sa - na pni sa nám vyhrievali jašteričky! Ja síce ako (správna) dievka z dediny nemám problém s hydinou - sliepočka sem, kohútik tam - ani s prasiatkami, psami, husičkami či inou väčšou háveďou - ale na chrobáky, plazy a podobné zvery som asi ešte nedorástla. Tak som si pekne z plného hrdla zaujúkala - hádam medvede vstali aj samé od seba. A keď ma milý ukľudnil, že to len jašterička, i vybrala som sa bližšie k pníku a čuduj sa svete, na ňom ostala zakliesnená jedna jašterička. Tak reku, ej bisťu, toto sa nevyskytne len tak každý deň, aby nám len tak z čista jasna zapózovala, vytasila som foťák a pomaličky pomaly som ho vystrčila smerom k nej. A tu je naša krásavica :-)

Aj som sa čudovala, že čo sa nehýbe, ale ako by sa aj mohla, keď tam bola nejakým spôsobom zakliesnená.  Tak milý uvoľnil konár ležiaci na pni a jašterička sa nám otočila chrbtom a zaliezla do vnútra pňa.

 Pri fotení som si spomenula na vás všetkých, ktorí dávate na blog také nádherné fotky - a ja zasa  neostré ...vŕŕŕŕ...ale raz sa to naučím :-) Tak takto aspoň pre moje potešenie :-)

... prvý poniklec, ktorý som zhliadla túto jar ....

..a ešte pár žltých načančaných princezien...

... a ešte takýto mišung z naších polí ...

Chce sa mi spať. Veľmi. Zatvorím oči a predstavím si... predstavím si, že som opäť kdesi na lúke, pod horou ... :-)

Krásny deň vám prajem :-)

Pirátka (hôrna)