Pirátka

Řekl: lásko má, já stůňu,
svoji pýchu já jen hrál.
Kvůli vám se vzdávám trůnu,
klenotů i katedrál.

Tak takto romanticky som si vysnívala cestu na azda najnavštevovanejší hrad v Čechách. A zrazu nastal ten správny čas a my sme sa vybrali obzrieť si tento skvost. A podarilo sa to dokonca hneď dvakrát v relatívne krátkom čase. A zakaždým to bolo iné. Raz sme schytali takú búrku, že sme mysleli, že toto v zdraví a bez nejakého úrazu neprežijeme. Druhý raz sme mali krásny slnečný deň so všetkým, čo k tomu patrí.

Prvýkrát sme sa vydali na Karštejn spolu so sestrami a švagrom-čakateľom začiatkom augusta. Cestou zo železničnej stanice sme prechádzali popri tomto prírodnom výtvore. Najmladšia sestra študuje o.i. geografiu, tak ju hneď zaujala táto skala, ktorá má veľký význam pre celé okolie Karlštejna a je súčaťou štátnej prírodnej rezervácie.

Územím preteká rieka, ktorá má poetický názov Berounka, ale v roku 2002 napáchala poriadne škody, ked zaplavila obrovské územie a voda siahala napr. až po strechu garáží, ktoré stoja asi 100 metrov od rieky a sú v miernom kopčeku.

Po miernej prechádzke sme dorazili do dediny, kde to už  žilo kadejakými stánkami s menšími či väčšími gýčmi, akože-suvenírmi ... okrem nich tu však bolo aj veľa "hospúdek" a reštaurácií, kde sa podávali typické jedlá typu vepřo-knedlo-zelo či sviečková na smotane .. mňam :) Ale o inom som chcela ...

A že dnes sú v móde len tátoše pod kapotou ... omyl :)

Prvý krát sme uzreli onen slávny hrad.

Cesta k hradu nie je prechádzkou po ružovej záhrade. Je to mierny stupák, ale stojí to za to :)

Tento záber mi trochu pripomenul Oravský zámok.

Zuzka oslavovala meniny, tak sme je dopriali netypický darček  - mohla si na chvíľu podržať sovu alebo výra :)

Hrad je členený na viacero osobitných budov. Hrad bol postavený v 14.storočí a pokladá sa za najmilšie "dieťa" kráľa Karola IV.  Hrubá stavba Karlštejnu trvala desať rokov. Hlavnou úlohou hradu bolo zabezpečenie a úschova korunovačných insígnií a najcennejších relikvií rímskej ríše, pretože v roku 1355 bol Karol IV. korunovaný za rímskeho cisára. Hradné opevnenie bolo postavené tak, aby odolalo akýmkoľvek útokom. Avšak už v 16. st. začal úpadok Karlštejnu, a preto v roku 1619 boli korunovačné klenoty presunuté do Prahy a v roku 1648 hrad dobyli Švédi  - takmer bez boja.  

Najvyššou časťou hradu je veža,  ktorá ukrýva kaplnku sv. Kríža. Jej steny sú zdobené polodrahokamami, ktoré sú vsadené do pozláteného štuku. Nachádzajú sa tu aj doskové gotické obrazy. Nájdeme tu aj zbierku 129 obrazov, ktoré predstavujú nebeské vojsko, svätcov, pápežov, biskupov, rytierov...  Klenba je celá pozlátená a je pokrytá zrkladlami z benátskeho skla. Vstup do tejto kaplnky je obmedzený a je potrebné sa naň dopredu objednať.

Novodobý remeselník.

Rozdielne počasie ... tu bolo poriadne pod mrakom...

... a tu poriadne svietilo slniečko ...

Tak tento strom tu toho  musel veľa zažiť .. s takými pevnými koreňmi... jeho asi veľa vecí len tak "nerozhodí" ...

Podľa povesti, na základe ktorej bol natočený aj film Noc na Karlštejne, ženy vraj na tento hrad nemali prístup. Ale je to len povesť. Pretože v samotnom hrade mala svoju izbu aj sama kráľovná. I keď, do tejto izby viedli tajné schody zo spálne kráľa cez jeho súkromnú kaplnku... Karol IV. mal štyri manželky (Blanka z Valois, Anna Falcká, Anna Svídnická, Alžbeta Pomoranská), ale iba posledná ho prežila. Prvé tri mu umreli buďpri pôrode alebo na následky zranení.

Keď sme sa prvýkrát vybrali na Karlštejn, kúpili sme si pohľadnicu a na nej bolo, že v blízkosti hradu sa nachádza Amerika.... a nie hocijaká ... majú tu Ameriku malú i veľkú. My sme sa rozhodli nájsť aspoň tú malú. Opustili sme isté územie Karlštejnu a vydali sme sa do neistého okolia, s búrkou v dohľadne...

Keďže sme nemali žiadnu mapku okolia, tak sme sa vrhli po lesných cestičkách v ústrety dobrodružsva. Na každej križovatke, keď sme nevedeli, kadiaľ ďalej, sme mali krátku diskusiu a zasa sa pošlo o kúsok ďalej. Takto to trvalo od hradu cca hodinu, ale výsledok stál za to :)

Nachádzali sme sa približne na úrovni ôsmeho poschodia ... a čuduj sa svete.. na štvrtom poschodí to nejako žije :)

Niekto tam stanoval, ak sa dá použiť tento výraz pre bývanie v bývalom vápencovom lome, ktorý je poprepájaný kadejakými chodbičkami.

Voda mala nádhernú farbu. Vraj sa tam dá aj kúpať, len sme nejako nenašli tú správnu šmýkačku, ktorou by sme sa dostali dole bez toho, aby sme sa neprizabili. Možno niekedy nabudúce...

Od Malej Ameriky sme sa chceli dostať pešo ďalej do dediny Svatý Jan pod Skalkou, ale to už hrmelo a blýskalo sa, tak sme sa pobrali na cestu späť. Les hustol, kadejaké zvuky sa niesli celou horou a my sme hľadali cestu späť. Raz sa nám podarilo zablúdiť.... to už ale sranda prestávala... našťastie sme uvideli vežu hradu, tak sme sa vybrali cez pole smerom k hradu.