Pirátka

Raz darmo. Doľahlo to aj na mňa. Teda, nedoľahlo. Skôr dobehlo. Teda, dobehlo ma to. Mala som ich strašne rada. Najmä tých mužského rodu. A teraz zrazu si ich musím držať od seba. A vôbec nie preto, že by som ich nemala rada. Práve naopak! Veď ja som ich tak milovala. Môj život som si nevedela bez nich vôbec predstaviť. Dodali mu vždy tú správnu chuť. A teraz zrazu má byť koniec? A s toľkými z nich? Katastrofa.... ale nič nie je také, ako sa na prvý pohľad zdá. Začnem pekne po poriadku.

Prvý z nich bol mojim kamarátom už od detstva. Mala som ho rada. Veľa mi pomohol, hlavne, keď som bola chorá. Občas bol dosť kyslý, ale tak čo už. A je to taký exot. Teda exotický kúsok :-) Každý z nás je nejaký...

Druhým z nich bol tiež môj kamarát od detských čias. Mnohí ľudia ho nemali radi. Ani moja mama! A ani teraz im príliš nevonia, nechutí. Ten bol pre veľa ľudí príliš sladký. Ale keď ja také rada. A ak pochádza priamo z hôr, o to lepšie :-) 

Tretím neborákom bola celá skupina. Oj, ako som ich mala rada. A najlepšie na tom bolo to, že ich človek mohol miešať, koľko len chcel, a zakaždým to bolo iné. Nezabudnuteľné chvíľky strávené v ich spoločnosti.

No a štvrtým...teda, nech mi je prepáčené, štvrtou bola ona. Strašne som ju mala rada, a najradšej ponorenú vo vode. A práve ona sa zniesla aj s mojim kamošom č. 2. To bola teda dvojica na pohľadanie...

A teraz sa musím s nimi všetkými rozlúčiť. Paní doktori nakázali. Že to nerobí dobrotu. So mnou.  

No a skoro som zabudla. Predstaviť ich. Nech je to všetko v súlade s kostolným poriadkom. Prvým z nich bol citrón, druhým med, tretím bylinky, a tým štvrtým neborákom je chúďa mäta. No verili by ste, že si človek musí odprieť toľko vecí, ktoré mal rád? Mrcha alergia...